„Dvojnohé zajace…“

Tento príbeh nám rozpovedal pán Stanislav. Som rodený Prešovčan a bývali sme pod brehom v časti súčasného Sídliska II. Mali sme záhradky, kde sme okrem zeleniny  pestovali aj ovocie. Spomínam si, ako sa začali „ zapaľovať“ jahody. Mamka sa o nich vzorne starala a ja s bratom som ich chodil potajomky zbierať. Keď si to mamka všimla, vždy sme povedali, že to boli zajace, lebo sme ich aj my videli v našej záhradke. 

Mamka chcela jahody uchrániť a posypala ich čiernym korením. Samozrejme sme o tom nemali ani potuchy. Pri našich potulkách v záhrade sme sa pohostili jahodami a vtedy to prišlo. Neskutočná páľava v našich ústach. Rýchlo sme utekali  k vode a ústa sme si dookola vymývali a vtedy naša drahá mamka zistila, čo to za zajace chodia na jahody. Nenápadne k nám podišla a  povedala „  Aha, ta to zajace si tu chodia gamby močic.“ Boli sme odhalení a to bola veru hanba. Zároveň sme si uvedomili, že naše podvečerné potulky po záhrade sa  už skončili.  

Radi sme na túto príhodu z detstva spomínali ešte dlhé roky pri rodinných stretnutiach.

Tento príbeh vznikol vďaka spolupráci so ZPS Náruč Prešov