Jahodový koláč

Pani Anička sa pri spomienkach na jahody zatúlala do detstva. Rodičia kamsi odišli a ja so sestrou sme ostali samé doma. Chceli sme ich prekvapiť a ukázať, že sme už naozaj veľké slečny. Rozhodli sme sa teda, že upečieme koláč. Vzali sme múku, vajcia, cukor, mlieko aj zavárané jahody. Veď na tom predsa nemôže byť nič ťažké – s mamičkou sme to robili už toľkokrát.

Lenže raz bolo cesto príliš riedke, inokedy zas veľmi husté. A tak sme dookola prilievali mlieko a prisýpali múku. Až kým sme si nevšimli, že nám cesto začína padať na zem. Čo teraz? Rýchlo sme pozbierali, čo sa dalo, odniesli to sliepkam a uháňali drhnúť dlážku. Keď sa rodičia vracali domov, nechápali, prečo je pred naším domom toľko ľudí.

Nuž, museli to poriadne predýchať, keď zbadali naše sliepky – celé od cesta. A my? Stáli sme tam so slzami v očiach a so strachom, čo bude. Vypočuli sme si pár výchovných viet…

Nakoniec však všetko dobre dopadlo. Mamička jahodový koláč s nami upiekla ešte raz – tentoraz už správne.

Tento príbeh vznikol vďaka spolupráci so ZPS Náruč Prešov

Na čo si spomínate zo svojho detstva najradšej? Z obdobia plného detskej radosti, objavov, kamarátstiev, či dobrodružstiev z prešovských ulíc?
 
Seniori v ZPS Náruč si zaspomínali na svoje príbehy, ktoré sa spájajú s vôňou a chuťou jahôd. Prinášame Vám príbehy, pri čítaní ktorých sa možno aj Vy vrátite do svojho destva.
 
Radi by sme sa poďakovali za čas a srdce, ktoré boli do týchto príbehov vložené cez milé slová.

Ďalšie články