Môj príbeh Jahôdky

Narodila som sa do dobrej rodiny a krásnej dedinskej prírody, kde som prežila celé svoje detstvo. Do Prešova som prišla bývať neskôr. Boli sme obklopení zo všetkých strán lesom a krásnymi stromami. Náš dom bol pod lesom.

Moja mama rada chodievala do lesa a brávala so sebou aj nás deti. Ja so sestrou sme chodili do materskej škôlky, ale vždy, keď mama išla do lesa, sme s radosťou a šťastne išli s ňou, aj keď sme boli unavené zo škôlky. Bolo to aj dva až trikrát do týždňa. Keď sme boli staršie, chodili sme do lesa aj bez mamy. Raz sa nám však stalo niečo nepríjemné. Pri zbere jahôd nás prekvapili susedove psy a poriadne sme sa zľakli. V tom šoku sme nechali všetky nazbierané jahody a so sestrou sme začali bezhlavo utekať cez les. Ani neviem, ako dlho sme bežali. Nakoniec nás psy nechali na pokoji, a tak sme sa celé vystrašené vrátili späť po jahody a rýchlo sme utekali domov.

Spomienky sú krásne a bolo to úžasné tá nezabudnuteľná lesná vôňa. Les nám dal všetko, čo sme chceli a potrebovali. Najprv to boli červené jahôdky, potom černice, maliny, čučoriedky, huby, ale najväčšiu radosť sme mali vždy z červených jahôdok, ktoré krásne voňali a vynikajúco chutili. Nazbierali sme plné hrnčeky a domov sa vracali šťastné a spokojné. Tú vôňu a chuť jahôd cítim dodnes.

Tento príbeh vznikol vďaka spolupráci so ZPS Náruč Prešov