Mariánsky stĺp
Morovým stĺpom sa pýši každé väčšie mesto na Slovensku. Symbolika týchto pamiatok je naozaj obdivuhodná. Stavali sa ako oslava Panny Márie, zvyčajne pri príležitosti ukončenia moru alebo z vďaky po skončení inej ťaživej udalosti. V Prešove je mariánsky stĺp, nazývaný aj trojičný stĺp, ozdobou bývalého popraviska na Hlavnej ulici. V roku 1751 ho dali postaviť jezuiti práve na pamiatku obetí morových epidémií v rokoch 1679 a 1710. Autorom je J. R. Preigenbuz.
Busta Jonáša Záborského
Nájdete ju na Námestí legionárov. Spisovateľ v Prešove študoval teológiu na kolégiu v rokoch 1832 až 1834. Medzi jeho najznámejšie diela patria hry Najdúch (dej sa odohráva v Chujave, teda v Župčanoch a Krivošanoch, ktoré reprezentujú Prešov) a Frndolína (dej sa odohráva v Krivošanoch, teda v Prešove). Aj ďalšia jeho tvorba je plná odkazov na prešovské reálie. Pamätník sa podarilo osadiť v roku 1942 vďaka Spolku východoslovenských akademikov. Autorom busty Jonáša Záborského je Karol Sovánka. V roku 1963 bola busta vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.
Neptúnová fontána
Nachádza sa v historickom centre mesta neďaleko Katedrály sv. Mikuláša a jej dominantou je socha Neptúna držiaca trojzubec. Neptúnova fontána je jednou z desiatich v Prešove a má vyše 195 rokov, od roku 1826. Jej autorom je košický sochár a kamenár Vincent Staviarsky. Fontánu postavili na mieste vodnej nádrže, ktorá slúžila ako zásobník úžitkovej vody. V roku 1910 bola doplnená plastikami obojživelníkov, ktoré vytvoril taliansky sochár Angelo di Valentini.
Sissi
V tesnej blízkosti Neptúnovej fontány môžeme obdivovať aj bronzovú sochu cisárovnej Sissi. Prešov navštívila v roku 1895 počas cesty z Bardejovských kúpeľov. Do začiatku prvej republiky krášlila socha Lesík delostrelcov, následne ležala v depozitári až do roku 2010. Meria necelý meter, s podstavcom dva a pol metra.
Socha pápeža Jána Pavla II.
Košický sochár Peter Beňo je autorom sochy blahoslaveného Jána Pavla II. Modliaci sa Svätý otec sa nachádza v exteriéri medzi rímskokatolíckou Konkatedrálou sv. Mikuláša a evanjelickým Kostolom Sv. Trojice v Prešove. Socha symbolizuje vôľu o porozumenie medzi cirkvami, ktorú vyjadril pápež počas svojej návštevy Prešova 2. júla 1995. Socha meria 2,3 metra a váži pol tony. Zámerom bolo, aby nebola príliš dominantná, ľudia by sa jej mohli dotknúť a v tichu pri nej postáť.
Socha nepoškvrnenej Panny Márie
Originál pochádza z roku 1750 a jej autorom je J. Hartmann. V roku 1996 túto neskorobarokovú sochu nepoškvrnenej Panny Márie upravil Martin Kútny. Momentálne sa nachádza v reštaurátorskom ateliéri, inak krášli priestor pred rímsko-katolíckym Kostolom mena Ježiš a Panny Márie.
Socha sv. Jána Nepomuckého
Na Slanskej ulici, v parku sv. Jána Nepomuckého, objavíte aj neskorobarokovú sochu sv. Jána Nepomuckého. Je to mučeník katolíckej cirkvi a jeden z patrónov českej zeme. Ján z Pomuku sa narodil niekedy okolo roku 1340 v dedine Pomuk – dnešný Nepomuk. Je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch. Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s českým barokom, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. Je patrónom Česka a Bavorska.
Socha ženy a socha Panny Márie
Socha ženy v drapérii pochádza z roku 1958 a umiestnená je na južnej fasáde bývalého obchodného domu Prior na Hlavnej ulici 15. Jej autorom je František Gibala. Ide o Národnú kultúrnu pamiatku.
Na Hlavnej ulici 14 zase nájdeme do hlavnej fasády meštianskeho domu vsadenú sochu nepoškvrnenej Panny Márie. Ide o rokokové dielo z roku 1788. K jej reštaurovaniu došlo v roku 1955.
Socha anjela ochrancu
Autorom bronzovej dominanty prešovskej pešej zóny v historickom centre – sochy anjela – ochrancu – je akademický sochár Dušan Pončák. Je tiež autorom mramorového reliéfu „Niť umenia“ na Divadle Jonáša Záborského a ďalších prešovských sôch. V roku 2016 mu bolo udelené Čestné občianstvo za jeho významný a osobitný prínos v oblasti umenia a prezentácie Prešova, žiaľ už len in memoriam.
Pitné fontány
Trojica nových pitných fontán krášli Prešov len odnedávna. Ich autormi sú akademický sochár Ľubo Purdeš a Jozef Hobor.
Súbor alegorických sôch
Realistické sochy boli vytvorené v roku 1943 Františkom Gibalom. Nájdete ich na Masarykovej ulici a ide o sochu Leto a Zima pri vstupe do banky. V roku 1977 boli vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
Súsošie sv. Róchusa
Ide o barokové súsošie, ktoré sa nachádza na Františkánskom námestí v historickom centre Prešova. Pieskovcové umelecké dielo skrášľuje priestor pred Františkánskym kostolom už od 18. storočia, presnejšie od roku 1733. Autorom je Šimon Grimming. Róchus bol stredovekým pútnikom. Na nárožiach trojbokého podstavca súsošia sv. Róchusa sa pôvodne nachádzali sochy troch svätcov – sv. Sebastiána, sv. Antona Paduánskeho a sv. Jána Nepomuckého. Na vrchole zase socha svätého Róchusa. Pieskovcové súsošie však poškodil čas, preto vznikla v roku 1993 jeho verná kópia. Originály sôch sa nachádzajú v depozitári, vo veži kostola svätého Mikuláša a obdivovať na námestí môžeme teraz už len kópie plastík svätcov.
Putujúca socha koňa
Meno koňa Premo je skratkou slovného spojenia Prešovský Morgan. Socha z dielne Michala Kačmára je pomenovaná podľa skutočného koňa bývalého primátora Pavla Hagyariho. Ten dal štvormetrový monument symbolizujúci „koňarov“ osadiť do parku na Hlavnej ulici, následne putoval na ranč v Kútoch a opäť späť, čiže je to socha pomerne putovná.
Socha Ježiša
Centrum Prešova krášli aj 3,3-metrový bronzový model sochy Ježiša Krista so symbolickým gestom otvorených rúk, ktorý je kópiou plánovanej gigantickej sochy. Váži približne tonu a autorom je Martin Pala. Podľa nej už čoskoro vznikne nad Prešovom aj gigantická, 33-metrová socha Ježiša Krista – s podstavcom by mala mať 39 metrov, ktorá tromfne aj existujúcu sochu Ježiša nad Rio de Janeirom. Socha by mala byť z bieleho betónu, vnútri dutá. Podopierať ju bude oceľová konštrukcia.
Z ďalších sôch objavíte napríklad pamätník Jána Feniča na Poľnej ulici.Množstvo diel vzniklo vďaka medzinárodnému sochárskemu sympóziu pre Záhradu umenia sa konalo vďaka akademickému sochárovi Jozefovi Bodnárovi a Šarišskej galérii v Prešove dva roky a ostalo po ňom množstvo sôch. Sochárske sympóziumm následne organizoval i akademický sochár Ľubomír Purdeš.