Gróf Ladislav Ignác Berčéni (1689 – 1778) bol počas svojho života významným vojvodcom, ktorý pôsobil najmä v službách Francúzska. Jeho priezvisko môžeme v rôznej forme zápiskov objaviť aj v podobe Bercsényi, Bercheny, Ladislas Ignace de Bercheny či Ladislaus Ignatius Berzeni. Rodný dom grófa stál v Prešove na Hlavnej ulici, kde teraz nájdeme palác Klobušickovcov. Jeho otcom bol významný uhorský aristokrat, cisársky generál a neskôr generalissimus povstaleckého vojska Františka II. Rákócziho, Mikuláš Berčéni. Práve Ladislav bol však prvým a jediným hornouhorským rodákom, ktorý dosiahol hodnosť maršal Francúzska. Berčéniho husársky pluk pôsobil vo zväzku francúzskej armády v rokoch 1721 – 1791, čiže až do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie.
Prešovský barokový maliar, uvádzaný v literatúre aj ako Jacob Bogdani, Jakub James Bogdani či Jakub Bohdan žil v rokoch 1658 až 1724. Od roku 1694 pracoval pre britskú kráľovnú Máriu a neskôr pre kráľovnú Annu. Aktívnu časť tvorivého života strávil prevažne v Anglicku. Jeho rodný dom stále nájdeme v Prešove na Hlavnej ulici 5. Študoval v Prešove a vo Viedni, v Amsterdame pôsobil Jakub Bogdan ako maliar zátiší – prevažne kvetinových, ovocných a zvieracích motívov – najmä exotických vtákov. Od roku 1688 žil v Londýne, kde napokon aj zomrel. Jeho diela má v zbierke i Východoslovenská galéria v Košiciach či Slovenská národná galéria.
Umelecky nadaný Prešovčan Oscar Berger žil v rokoch 1901 až 1997. Bol to svetoznámy karikaturista, ktorý pôsobil v Prahe, Paríži, Londýne, Berlíne a v New Yorku pre magazíny Life, the New York Times, New York Herald Tribune, Le Figaro a Daily Telegraph. Umenie vyštudoval v Paríži a Berlíne. Keď sa Hitler dostal k moci, Bergerove karikatúry Hitlera rozhnevali on bol nútený opustiť krajinu. Strávil čas v Budapešti, Paríži a Ženeve, kde sa zúčastnil mnohých zasadnutí Spoločnosti národov. Nakoniec sa v roku 1935 usadil v Londýne, kde pracoval pre Daily Telegraph. Počas 50. rokov 20. storočia sa zúčastnil mnohých zasadnutí v OSN a ilustroval prakticky každého významného svetového lídra, ktorého tam bolo možné vidieť. Jeho tvorba je opisovaná slovami: skôr láskavý ako kritický, mierne satirický, ale nikdy zlomyseľný.
Rodákom z Prešova je aj slávny novinár, redaktor, spisovateľ a dlhoročný reportér z Blízkeho východu Yehuda Lahav (1930 – 2010). Jeho občianske meno bolo Štefan Weiszlowits. Od roku 1949 pôsobil v Izraeli a spolupracoval s mnohými slovenskými médiami. Intenzívne ho zaujímala problematika medzinárodných vzťahov, etnických napätí a izraelsko-palestínskych vzťahov. Písal politické úvahy, komentáre, analýzy a eseje. V jeho knihách Zjazvený život (2003), Odsúdení spolu žiť (2005), Odvrátená tvár konfliktu (2008) však nájdeme aj množstvo spomienok na rodinu a detstvo.
Azda každému je známe meno Janko Borodáč. Jeden zo zakladateľov a budovateľov slovenského profesionálneho divadla na Slovensku využíval aj pseudonymy ako Ján Debnár či Janko Bystrý. Žil v rokoch 1892 až 1964. Bol divadelným režisérom, hercom, pedagógom i prekladateľom. Ako herec vytvoril na javiskách Slovenského národného divadla a Východoslovenského národného divadla skoro sto postáv. Jeho význam však tkvie v tom, že organizoval slovenský divadelný život a významnou mierou sa zaslúžil o vybudovanie slovenského profesionálneho divadelníctva. Ako režisér sledoval najmä národno-buditeľské ciele. Hry inscenoval veľmi realisticky, niekedy až popisne. Komédie mal radšej ako tragédie. Medzi jeho najvydarenejšie inscenácie patrili Tajovského hry Statky – zmätky a Ženský zákon, Palárikovo Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch a Hviezdoslavova dráma Herodes a Herodias.
Rusínsky národný buditeľ, spisovateľ a gréckokatolícky farár Alexander Duchnovič žil v rokoch 1803 až 1865. Od roku 1990 je po ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Ovplyvnil ho najmä pobyt v Beloveži (pôsobil tu ako farár a popritom učil), kde sa rozhodol viac angažovať za dôstojný život Rusínov. Kým dovtedy používal maďarčinu a ruštinu, odvtedy začal písať rodným jazykom. Venoval tiež pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva. Pôsobil tiež ako notár v Užhorode, kanonik v Prešove či školský inšpektor.
Maléter Pál bol maďarský dôstojník a jeden z čelných vodcov maďarskej revolúcie v roku 1956. V tretej vláde Imre Nagya bol ministrom obrany. Po krvavom potlačení revolúcie bol spolu s ministerským predsedom Nagyom popravený. Ich telá zahádzali starým nábytkom v hrobe na dvore budapeštianskej väznice. 24. februára 1961 ich telá tajne vykopali a v asfaltovej lepenke zahrabali na cintoríne Újköztemető pod falošnými menami. V roku 1989 po páde komunistického režimu bol rehabilitovaný a posmrtne menovaný generálplukovníkom. 16. júna 1989 bol spolu s Imre Nagyom a s ostatnými martýrmi povstania na Námestí hrdinov slávnostne znovu pochovaný so všetkými vojenskými poctami. Narodil sa v roku 1917 v Prešove v rodine intelektuálov. Najprv študoval medicínu, ale v roku 1939 pre finančné problémy prerušil štúdium a dobrovoľne sa prihlásil do armády, čím začala jeho vojenská kariéra.
Medzi najznámejších prešovských vedcov patrí Kálmán Kertész. Narodil sa v Prešove v roku 1867, ešte počas Rakúskeho cisárstva. Býva označovaný za maďarského entomológa slovenského pôvodu. Zaoberal sa hlavne radom dvojkrídlovcov – Diptera. Počas života pracoval ako riaditeľ Maďarského národného múzea v Budapešti. Jeho najvýznamnejším dielom je „Katalog der Paläarktischen dipteren“.
Narodil sa v Prešove v roku 1690 a je známy aj pod menami Johann Reiman, Ioannes Reimanus či Rayman János. Bol mestským lekárom mesta Prešova a župným lekárom Šarišskej župy. Vyrastal v lekárnickom prostredí, čo ho výrazne ovplyvnilo. Zároveň viedol veľkoobchod s liečivami, exotickým ovocím a korením a tokajským vínom. Vďaka profesionálnym i ľudským kvalitám bol prijatý do stavu šľachtického. V roku 1720 vykonal na vlastnej dcére očkovanie proti pravým kiahňam (Variola) vmasírovaním hnisu z kiahničky jej chorého brata do kožného rezu na ramene. Očkovanie v nasledujúcich rokoch s úspechom opakoval na viacerých pacientoch. Ján Adam Rayman sa zaoberal aj bacilárnou dyzentériou, osýpkami, šarlachom, besnotou a jej prenosom zo zvierat na človeka. Venoval sa i meteorológii (po prvýkrát v Rakúsko-Uhorsku pravidelne meral a zaznamenával dennú teplotu vzduchu), chémii (vykonával chemický rozbor minerálnych vôd podľa vlastných postupov) a ďalším prírodným vedám.
Narodil sa v Prešove v roku 1754. Celý život pracoval ako lekárnik. Bol priekopníkom výroby cukru z cukrovej repy a ako prvý v Uhorsku vyrobil v roku 1801 cukor. Keďže sa však nedočkal žiadneho výraznejšieho uznania, ani podpory zo strany mesta či vlády, pustil sa v roku 1811 do budovania vlastného cukrovaru. Žiaľ, v roku 1813 J. S. Gertinger zomrel. Svoj výskum síce založil na osvedčených postupoch nemeckých vedcov, no zaviedol mnohé inovácie – napríklad špeciálne upravené strúhadlo na krájanie cukrovej repy a špeciálny lis na cukor.
Jahodové mesto organizovalo bezplatnú prehliadku s top sprievodkyňou centrom mesta Prešov pre deti a dospelých. Skvelá nálada a množstvo vzácnych informácii sa dozvedelo viac ako 40 návštevníkov.
Počuli ste, že aj ON? A dokonca aj ONA? Neverím. Čo majú na východe nejakú výnimočnú vodu? Pravdou je, že je Prešov liahňou mnohých známych osobností, ktoré mútia vody šoubiznisu, umenia, vedy či športu. Vybrať z nich len desať je v podstate nemožné, no pokúsili sme sa. Je ich však oveľa, oveľa, oveľa viac.
Sme nezávislou iniciatívou, ktorej cieľom je podpora života a turizmu v meste Prešov.
2023 © Jahodové mesto
Sme nezávislou iniciatívou, ktorej cieľom je podpora života a turizmu v meste Prešov.
2023 © Jahodové mesto
