Výtvarné umenie je s človekom spojené od nepamäti. Predišlo písmo i kodifikovanú reč. A to preto, lebo je schopné oslovovať dušu, city a srdce. Pomáha nám lepšie sa orientovať v tomto rýchlom, niekedy farebnom a inokedy šedom svete, prináša hĺbku, myšlienku, emócie na pôvodne biele plátno. A tak ho stretávame všade tam, kde sa nachádzajú dokumenty o ľudskej civilizácii. Všade tam, kde človek cítil potrebu vyjadriť vzťah, zvýrazniť krásu a vyvolať túžby či sny. Mesto Prešov sa po celú dobu svojej existencie dokázalo nielen vysporiadať s nepriazňou osudu, ale svoju životaschopnosť dokázalo i uchovaním istej proporcionality vo vývoji. Ani v najťažších časoch nezabudlo na šľachtenie duchovna – cez vzdelávanie i kultúru. V tom tkvie prapôvod výtvarnej tradície v našom meste.
V Prešove žije a tvorí početná komunita výtvarníkov rôznych vekových kategórií. Minulosť však ponúka zaujímavé príbehy prešovských výtvarníkov, ktoré sa nedá opomenúť. Určite je každému známe meno Jakub Bogdan, ktorý sa narodil v Prešove a ktorý toto mesto v prvej polovici 18. storočia úspešne reprezentoval ďaleko za hranicami Slovenska. Bogdan bol medzi prvými študentmi Evanjelického kolégia v Prešove. Neskôr študoval a pracoval ako maliar zátiší vo Viedni a Amsterdame, odkiaľ sa potom presťahoval do Londýna. Tam od roku 1694 pôsobil ako maliar na kráľovskom dvore a pracoval pre kráľovnú Máriu II. Stuartovú a následne aj pre Annu Stuartovú. Vo svojich prácach sa venoval prevažne kvetinovým zátišiam a animálnym motívom, v ktorých vyniká sýta farebnosť a ostrý kontrast medzi svetlom a tmou.
Zaujímavosťou je, že od roku 1703 mal Bogdan prístup k vtáčej voliére admirála Georga Churchilla, vďaka čomu sa aktívne začal venovať maľovaniu vtákov. Na jeho maľbách z tohto obdobia často vídame aj exotické vtáky, ako papagáje kakadu či ara, ktoré boli pravdepodobne v tom čase prvýkrát privezené do Európy. Rodný dom Jakuba Bogdana v súčasnosti stále stojí, a to na Hlavnej ulici č. 5 v Prešove. Jeho obrazy nachádzame v svetových galériách a múzeách.
Ďalším zaujímavým zjavom v oblasti výtvarného umenia je aj Ján Rombauer, ktorý síce nebol rodák z Prešova, avšak veľa zo svojich tvorivých rokov prežil práve tu. Jeho otcom bol levočský remeselník, čo mu nepochybne dalo do vienka túžbu tvoriť. V mladosti pôsobil ako maliar v Levoči, avšak začiatkom 19. storočia ho poľský aristokrat Józef August Iliński pozval na svoje sídlo v Romanove. Neskôr sa usadil v Petrohrade, kde pôsobil ako maliar na cárskom dvore. V roku 1825 pricestoval z Petrohradu do Prešova, kde tvoril portréty uhorskej (najmä spišskej a šarišskej) šľachty a prešovských mešťanov až do svojej smrti. Jeho diela sa v súčasnosti nachádzajú v zbierkach Ermitáže (umeleckohistorické múzeum v Petrohrade), v Tretiakovskej galérii v Moskve, Slovenskej národnej galérii a Krajskej galérii v Prešove.
Pre Prešovčanov predstavuje neobyčajný význam aj dielo nemeckého maliara Maxa Kurtha. Kurth totiž koncom 19. storočia po získaní štipendia cestoval po Európe a na spiatočnej ceste domov mu učaroval práve Prešov. V roku 1899 sa po spoznaní kraja, uskutočnení niekoľkých portrétov a vytvorení úzkych priateľstiev s prešovskými výtvarníkmi (napr. s Pavlom Szinyeim Mersem, jedným z priekopníkov impresionizmu v Uhorsku) rozhodol v Prešove natrvalo usadiť. Z tohto obdobia pochádzajú jeho najvýznamnejšie diela, ktoré charakterizuje hĺbka, zmysel pre detail, určitá dávka melanchólie, hra so svetlom a tieňom ale aj šarišský folklór a farebnosť a podmanivosť slovenskej prírody. Kurth sa venoval aj náboženskej tematike, čo dokazujú jeho oltárne obrazy v kostoloch obcí Kojatice, Torysa, Ľutina a v Bardejove.
Prešov bol v druhej polovici 20. storočia mestom, v ktorom sa postupne grupovalo niekoľko desiatok výtvarníkov – absolventov výtvarných akadémií v Bratislave, Prahe, Varšave, Krakove ale aj mladých talentovaných absolventov prešovských Katedier výtvarnej výchovy na univerzitách v Prešove. Významné je napr. dielo Jána Bartka, ktorý je v Prešove okrem svojich krajinomalieb známy aj pedagogickým pôsobením na Katedre Výtvarnej výchovy na Prešovskej univerzite. Vo svojich maľbách Bartko zachytáva slovenskú krajinu, do veľkej miery zastúpenú mestom Prešov.
Dominujú tu svieže pastelové farby, pričom sa sústreďuje na výrazné prvky jednotlivých ročných období a vyzdvihuje tak veselosť jari, teplo leta či farebnosť a pestrosť jesene. V jeho prácach sa striedajú maľby slovenskej krajiny s krajinou Grécka, ku ktorej ho viaže ľudský a umelecký obdiv. Bartko absolvoval niekoľkomesačné pobyty, počas ktorých pôsobil na niektorých gréckych univerzitách, jeho tvorbu preto poznajú nadšenci umenia nielen na Slovensku, ale aj v Grécku, Taliansku, Česku, Poľsku či Maďarsku.
Súčasným slovenským maliarom, pochádzajúcim z Prešova, je aj Vladimír Ossif, diela ktorého sú zastúpené vo fondoch popredných svetových štátnych i súkromných zbierok, galérií a múzeí. Ossif umelecky pôsobil v 80. rokoch v Paríži a neskôr v Madride, na juhu Francúzska či v New Yorku. V súčasnosti strieda život v Paríži so životom na Kube i na Slovensku. Jeho diela charakterizuje abstraktná geometria, ktorá miestami pripomína svet buniek a mikroorganizmov. Maľby Vladimíra Ossifa tak ponúkajú široké spektrum interpretácií, ktoré si recipient môže vytvoriť sám podľa svojej predstavivosti.
Jestvuje ešte mnoho prešovských výtvarníkov, ktorí sú v súčasnosti známi aj vo svete. Výstavy svojich diel v USA majú za sebou napr. Eva Dušenková či Mikuláš Gajdoš, na Kube vystavovali Juraj Daňo, Andrej Gaj, Ivan Šafranko či Dušan Srvátka, v Číne poznajú diela maliara a kaligrafa Petra Kocáka, na Mallorce zase Mareka Lukáča, v Indii Márie Prokopovičovej, v Kanade Fedora Vica či Slavomíra Brezinu. V Nórsku a Argentíne vystavovala svoje diela Edita Vološčuková, v Japonsku Martin Zbojan alebo v Belgicku maliarka Anna Hausová.
Umelecký život v Prešove je nepochybné pestrý a pravidelne produkuje erudovaných a talentovaných ľudí. Dokladujú to tvorivé činnosti nejedného z našich rodákov, ktorých poznajú v rôznych kútoch sveta. Na to, že nás títo kreatívci reprezentujú, netreba zabúdať a treba si ich pripomínať. Inšpirujú nás o svete vonkajšom, a tých za našimi hranicami inšpirujú o svete našom, vnútornom, ktorý nás obklopuje a formuje.
Jahodové mesto organizovalo bezplatnú prehliadku s top sprievodkyňou centrom mesta Prešov pre deti a dospelých. Skvelá nálada a množstvo vzácnych informácii sa dozvedelo viac ako 40 návštevníkov.
Mesto Prešov má potenciál byť svetové, ak v ten potenciál spoločne uveríme. Predstavme si turistov, ktorí chodia do Prešova, odfotiť sa s najväčšou jahodou na svete. Alebo si každoročne na Jahodovom festivale vychutnávajú tie najlahodnejšie pochutiny z jahôd široko ďaleko.
Sme nezávislou iniciatívou, ktorej cieľom je podpora života a turizmu v meste Prešov.
2023 © Jahodové mesto
Sme nezávislou iniciatívou, ktorej cieľom je podpora života a turizmu v meste Prešov.
2023 © Jahodové mesto
